TPnetopier

Výlet mal začiatok v Borinke, ďalej sa šlo na Košariská, potom na zrúcaninu Pajštún, späť do Borinky a u nás na pivo...

Ja a moja polovička sme teda šli vyzdvihnúť pána Yossa... Keď sme ho zbadali, tak sme neverili vlastným očiam, že koľko vecí si so sebou berie. Dokonca som tam v jednej z krabíc zahliadol aj akési vínko. Hlavou mi prebehlo, ale šak veď Yoss je gurmán, tak aj na výlet s opekačkou si zrejme berie víno. Nebolo tomu tak. Z tých veľa vecí bolo na výlet len pár, ostatné boli smeti, ktoré šiel vyhodiť.

V Borinke sme odparkovali a šlo sa na smer Košariská. No hneď na konci Borinky sme objavili bufet a tak reku dajme si po jednom pivečku... Po posilnení sme pokračovali. Na Košariskách sme sa dali na smer Pajštún. Cesta viedla konečne v poriadnom lese, doteraz sme totiž stále šli po asfaltke...

Na Pajštúne sme si chceli opekať a aj sa nám to podarilo, i keď som mal pocit, že je to miesto pre nás akési zakliate, pretože sa začali diať všelijaké veci :) ... A to. Na celej zrúcanine nebolo kus dreva, tak sme sa rozdelili a šli sme z hradu von, do lesa... Tam sa mi podarilo nabrať celkom slušnú kopu dreva a plný dobrého pocitu som sa vracal k ohnisku. Ako si tak šlapem a držím drevo v náruči, aby mi nepopadalo, tak som prechádzal popod strom, z ktorého trčal hrubší, ostrejší pahýl a keďže som si ho nevšimol, tak som doň drbol hlavou. Trocha som si zanadával, ale nič ma nebolelo a tak som šiel ďalej. Pocítil som ako mi niečo steká po tvári. Tak som si to utrel v domnienke, že je to pot. Nie nebol. Liala zo mňa krv, jak keby ma vraždili... Rýchlo som pustil na zem drevo a vytiahlo papierové vreckovky a začal si krv utierať a aj zastavovať. Zbadala ma jedna pani s deťmi a pýtala sa či je všetko oka a či mi to moc krváca a reku či som tu sám, alebo s niekým. Povedal som jej, že som tu ľuďmi a že v pohode tam dôjdem. Jej deti mi potom doniesli ešte nejaké servítky.

Došiel som teda k ohňu. Moja polka skoro odpadla, keď ma videla takého zakrvaveného. Yoss to bral v pohode a v podstate ja tiež. Nič ma nebolelo, len som mal rozbitú hlavu, resp. celkom fasa oškretú, tak hlbšie. Ošetrila ma moja milá a šlo sa opekať.

Tu veci pokračovali. Opekám, opekám (jáááj neviete čo, no špekačku)... Pekne sa mi opiekla a zrazu sa palica prepálila a ona šup do ohňa a popola... Ná šak nevadí, špekačiek sme mali dosť, tak som dal druhú... Tá sa mi pekne opiekla a reku vytiahnem ju von. Podarilo sa a nespadla mi do ohňa, ale prdla mi pre zmenu na zem. Tak som ju opláchol vodou a a zjedol.

Moja milá polka pekne opeká a aj sa jej pekne opieklo. Začala jesť a zrazu len počujem "jáááuuu!" a vidím ako sa jej spekačka gúľa po zemi. Reku čo sa stalo? (pýtam sa) ... Do dlane mi vletel kus horúceho popola z ohňa a ako ma to zabolelo, tak som pustila špekačku na zem. Nevadí, umyli sme a zjedla sa.

Yossovi sa tiež prepálila palica, ale klobáska (on mal iné veci na opekanie ako my) mu našťastie padla na kameň. No potom keď jedol, tak sa aj jemu klobáska zgúľala na zem a pošpinila sa mu. Ale keďže sme už mali prax v umývaní špekačok, tak sa umyla aj Yossova klobáska (pozor to s tou Yossovou klobáskou nie je žiadny dvojzmysel)

Nakoniec sme dobre pojedli, Yoss mal i pifko, do ktorého mu cez malý otvor padol väčší chrobák, ale nakoniec sa podaril vytiahnuť...

 Potom nasledoval ešte pidi oddych a následná cesta dole do Borinky a z Borinky domov a na pifko do šenku... Tam sme pri pive bilancovali náš výlet a smiali sa...

No a to je tak všetko .... prajem pekný deň