TPnetopier

Ako som spomínal v príspevku z 29.6.07 "Som kecal s robošom" začali nám na našej ulici meniť vodovodné rúry z menších za väčšie, aby tade mohlo ísť viacej vodičky pre nové domce, čo sa stavajú za našú dzedzinu. Vlastne teraz to patrí už pod našu dzdezinu. Celé to malo byť urobené do dvoch týždňov. Povedzme, že cca. Cca preto, lebo po pohľade na tých robošov mi bolo hneď jasné, že to proste nestihnú. Dával som tomu mesiac a zmieril som sa s tým, že moje Levíča bude musieť parkovať na ulici.

Po dvoch týždňoch sa v podstate neudialo nič, iba nám rozdrbali celú cestu a aj pešo bolo problém prejsť. So zaťatými zubami, čož je u mňa obdivuhodný výkon, som sa ako tak ovládal a nič som nepovedal.

Po mesiaci som si neodpustil poznámku. Nie, nie žiadny vulgarizmus... ešte. A už bolo zle, už som bol ten čo buzeruje a ten zlý a ten kokot a tak podobne... Všetky tie poznámky na mňa som vnímal, ale stále som sa obdivuhodne držal. Čakal som na vhodný moment. A ten prišiel, keď si rozložili ich veci a stroje na náš súkromný pozemok pred garážou (ano na ten kúsok, na ktorý som tak háklivý :)) ... Tak som si šiel okolo, zasa boli na mňa nejaké poznámočky a tak som začal, ešte celkom slušne, ešte stále bez vulgarizmov... ale už podráždený štýlom, neser hada bosou nohou... Nech si tie posraté veci a stroje dajú okamžite preč z nášho súkromného pozemku. Nič. Výzvu som zopakoval a pridal som aj slovko do piči, s tým, že keď to preč nedajú, tak im to odtiaľ odhádžem. Aha, to trocha zabralo. Jeden sa na mňa dokonca otočil, že čo vraj kurva chcem... Zopakoval som tretí krát. Vraj nemám otravovať a že som kokot... Hmm... Kokot mi môže hovoriť iba známy :)... To ma trocha nasralo, mne nebude nejaký zasratý čurák, čo celý deň chlastá pivo a opiera sa o lopatu takto vravieť. Začal som odhadzovať ich veci, už so slovami ktorým rozumeli všetci, čiže vulgárne slová. Vznikla z toho celkom vydarená slovná akcia, kde najprv do mňa pičingoval jeden a keď ostatní videli, že aj ja som v nadávaní celkom dobrý, ba až priam obratný, tak sa pridali k svojmu robošovi... Dokonca sa chceli aj biť... Jasné, mám fakt rád takých frajerov, ktorí sú v skupinke, ale keby bol sám, tak si ani neprdne a ticho si robí svoju prácu...

V podstate som si dosť kvalitne uľavil a aj som sa v tej situácii celkom dobre vyžíval... ale o to predsa až tak nešlo...  Takto sme sa potom kde tu hádavali ešte asi mesiac.  Nielen ja, ale z tejto skupinky robošov už mali nervy aj ostatní susedia...Proste roboši vulgárne napádali aj ich. Potom nás to omrzelo a zavolali sme na miestny úrad, nech s tým niečo robia... Že roboši nič nerobia, celý deň chlastajú pivko, fajčia a slovne nás napádajú keď ideme okolo.

Všetko to zrazu prestalo a roboši začali konečne makať... Ale samozrejme, že nie na plný výkon. Byť to moji roboši, tak ich vyrazím... chcú chlastať, alebo chcú robiť?! ...

Potom sme sa ešte nejaký čas cez rozbitú cestu, ktorá bola ako tak nejako čudne zahrnutá, dostávali autom domov... konečne...

A konečne včera tú našu cestu dokončili úplne... našúpali na ňu záverečný asfalt... A je to.

Takto pracujú naše rýchle firmy. Dvojtýždňová práca hotová za dva a pol mesiaca... Pekný výkon, povedal by som.