TPnetopier

Príbeh sa odohráva v Oravskej dedinke Bobrov, kde som žil pol roka.


Jedno pekné zimné ráno sme sa prebudili na ukrutný smrad, ktorý sa ťahal z garáže (bola pod obytnou časťou). Nevedeli sme čo sa deje, až kým sme sa nešli pozrieť dole do garáže. Tam už na nás čakalo pekne nechutné prekvapenie. Upchala sa kanalizácia a ešte k tomu to vyrazilo všetko na povrch (dlážka garáže).

Prvé čo nás napadlo bolo dať si gumáky a nejako odčerpat to svinstvo, aby sme sa dostali ďalej ku koreňu veci. Čerpadlo sme samozrejme nenašli, lebo sme ho ani nemali. Niekoho napadlo, že tam teda nahádžeme na to sneh a keď sa to vpije, tak to vyhodíme von. Tak sme aj urobili.

Po tejto fáze prišla druhá. Nejako to celé prepchať, aby sa to uvoľnilo a odtekalo to tam, kam má. Našli sme hadicu, pripojili o uzáver vody a začali pretláčať. Zdalo sa, že to vyšlo, no nebolo to tak. O chvíľu sa garáž naplnila a my sme urobili znova fázu jeden so snehom.

Po kratších úvahách sme sa rozhodli zveriť to do rúk odborníkom a zavolali sme krtkovačov. Asi o pol hodinu boli u nás aj s elektrickým krtkom. Začali pretláčanie z garáže, lebo to bola tá jednoduchšia možnosť. Nepodarilo sa a museli sme prejsť k otvoru žumpy (odtok zo žumpy pokračoval niekde do potoka, alebo čoho). Tu vznikol menší problém s pánmi krtkovačmi. Ani jeden nebol ochotný ísť do vnútra žumpy a nakoniec to ostalo na mne. Trochu sa mi to hnusilo, lebo v žumpe som ešte nebol a zarazilo ma aj to, že to neboli ochotní urobiť tí dvaja páni, čo to majú v pracovnej náplni. Mal som na sebe rybárske gumáky a stál som v žumpe na rebríku po pás v sračkách. Zastrčil som krtka do diery a hotovo.

Po prekrtkovaní sme si mysleli, že už musí byť konečne všetko v poriadku. No zasa nebolo. Nakoniec sme rozkopali celý dvor, lebo tam boli nejaké tri odtoky a na prvý pokus sa nám nepodarilo nájsť ten pravý. Keď sme ho našli, tak sme ho vykopali a vymenili nové rúry za staré a všetko bolo opäť fajn.