Pamätám si ako som najprv chodil do prvej triedy na ZŠ ešte do Petržalky, odtiaľ sme sa presťahovali keď som bol v polke tretieho ročníka na také ľahunké záhorie, okrajová časť BA a jej IV obvod...
Tam som teda nastúpil do školy a pokračoval v ročníku... Hneď som sa uviedol... a to takým spôsobom, že akonáhle zbadala súdružka učiteľka, ktorej sme hovorili práci česť, môj zošit a to ako píšem, tak mi ho hneď zobrala a išla ukázať to moje hrozné písmo riaditeľovi... No a čo písal som škaredo... čo je na tom, a ani kresliť som vôbec nevedel, vždy som dostal z výtvarnej za 3. :)
Spomínam si na pár útržkov, ktoré mi ostali a vynorili sa mi práve teraz v hlave... Býval som dosť často v riaditeľni za moje spávenie k učiteľom... ale dvojku z chovania mi nikdy nedali...
Hneď ako sme sa nasťahovali som ešte neovládal záhoráčtinu... a na hodine telesnej výchovy sme behali na čas 60m. Došiel som na rad ja a učiteľ hovorí... 3, 2, 1 fčil ! No a ja som ostal stáť, lebo som netušil čo to slovo znamená...
Spomínam si ako sme len tak sedeli a spolužiak zarobil v ústach kvalitný chrachel a flusol ho hore na strop, potom došiel učiteľ na hodinu a ako tak stál presne pod ním tak mu padol na hlavu...
... ako sme na hodine písali písomku, v triede bolo všetko sústredené a bolo tam ticho, v tom som si usral neuveriteľnú šupu, tzv. rachman dunivý, všetci sa zľakli a otočili sa na mojho spolusediaceho, že čo to urobil... A ja som víťazoslávne poznamenal, že to som bol ja... No, hneď išla poznámka do žiackej knižky.
... ako si spolužiačka dala na nos kružítko a snažila sa ho roztvoriť nozdrami, tak jej vyletel neuveriteľný soplisko na ruku, ona sa poobzerala, či si to niekto všimol a keď si myslela, že vzduch je čistý, tak si ho všupsla do úst ...
Alebo ako sme už na druhom stupni, začali ošahávať naše dievčatá, ktorým to tam na hrudníku práve začalo rásť, boli to síce len také lentilky pod kobercom, ale pre nás chlapcov to bolo niečo úžasné...
....sedeli sme počas hodiny a zničoho nič predomnou sediaci spolužiak vytiahol hrdzavý nožík "rybičku" a zapichol to do spolužiakovho ramena...
... ako som sa ledva, ledva dostal do cirkusu, hrozilo mi, že tam nebudem môcť ísť, lebo som mal prekliate veľa zlých čiernych bodov, nakoniec som si to ako tak vykompenzoval zberom šipok za ktoré som podostával aj nejaké tie dobré, červené...
... A nemôžem zabudnúť na skvelé nápady pri robení si ťahákov a pri opisovaní. Spomeniem jeden, ktorý bol fakt vynikajúci, bol taký nápadný až bol nenápadný... asi 4 roky som sedel kvôli mojmu správaniu v prvej lavici hneď za katedrou a tam sa opisovalo najlepšie... ťaháky sme si aj s mojim spolusediacim písali priamo na drevenú stenu učiteľovho stola, ceruzkou... celé sa to dalo vidieť len v jednom uhle, v tom našom ako sme sedeli, učiteľ nemal šancu to zbadať...
.... ako som bol platonicky zamilovaný do niekoľko spolužiačok...
Mohol by som tu písať a spomínať donekončna, ale .... :)
Trošíčka som si zaspomínal na časy keď som chodil ešte na ZŠ
18.04.2007 07:45:07
Komentáre
tiež som chodil
jooo, ulice :-))
cest praci
ale fajn sa spomina na ZS. ja si vzdy spominam ako tazko bolo prejst z "cest praci sudruzka ucitelka" na "dobry den pani ucitelka"
Viera, ked tych
spomínaj...
Spomienky, ach ta ZS.
aj ja
no to by bolo
ALe dobre sa spomina na casy skolske
ach, Típí
no
netopieeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeer