TPnetopier

Bol som ráno na pošte. Pred ňou už stálo pár ľudí, ako keby pošta mala nejakú akciu... Postavil som sa do radu. V predu som zbadal moju bývalú spolužiačku zo ZŠ, príroda ju obdarila množstvom kíl navyše (to pre dokreslenie situácie), pozdravil som ju a opýtal sa ako sa má...

V tom odomkli poštu a ona sa po jednom schodíku dostala až na ten posledný, keď v tom, sa jej podvrtla noha a pomaly ju jej váha začala ťahať smerom dole, do takého kotúľu... Mal som možnosť jej vidieť, pri tomto páde, aj do tváre, mala asi taký výraz, že no do riti....!

Keď som toto hovoril doma, tak otázka znela... : Ako to dopadlo? ... A ja hovorím, že dobre, kým dopadla, tak tesne pred tým som sa stihol uhnúť, takže som v poriadku ...

Juj, ale poviem Vám, pád vyzeral dosť zle, chýbalo cca 10 cm a bola by si narazila temeno hlavy o betónový múrik, padla by presne na hranu a mohla byť tma...

Hneď sme k nej dvaja priskočili a snažili sa ju zdvihnúť. Keď už stála na svojich, tak som sa je opýtal či je v poriadku. Povedala... áno som, ďakujem...