TPnetopier

Bol som sa ráno troška prejsť, zdravotná :) a čo to pofotiť. Keď som sa vracal späť do obývanej časti, tak zrazu som zazrel ako si to oproti mne, hore kopcom, šinie na bicykli môj bývalý triedny učiteľ zo ZŠ. Na riaditkách mu viselo veľké vedro.
Pomyslel som si... Ááá pán učiteľ ide určite na chatku oberať čerešničky.

"Je to úžasný človek, učil ma SJ, dejepis a hudobnú výchovu. Dokonca vie hrať na niekoľko hudobných nástrojov. Popri tom všetkom čo robí, resp. robil (už je na dôchodku) je to aj záhradkár fanatik. Pestuje všeličo, neraz nás ešte ako žiakov zobral k sebe na chatku a ukázal nám svoje dopestované skvosty. Veľa ma toho naučil."

Už, už som sa pripravoval na pozdrav, keď tu, úplne nečakane sa zrazu pán učiteľ uprostred kopca otočil a spustil sa ním dole. Hovorím si ... Hmm asi doma niečo zabudol... No o chvíľu ho vidím ako si to znova šinie hore kopcom na tom svojom starunkom bicyklíku (bez prehadzovača). Šiel hore ako drak. Znova som sa pripravil na pozdravenie a tentokrát sa to aj podarilo. Pán učiteľ okolo mňa prefujazdil a odzdravil ma. Ešte som sa za ním obzrel.
(Pri obzretí, resp. otočení to tak ťahá do jednej strany :)) V mojich očiach som videl iba ako ide dole kopcom sťa rýchlosť svetla a jeho bielu šiltovku. Reflexne som uskočil na stranu a v tom ako ma obchádzal mi stihol ešte povedať jednu vetu.

"Ja si tak trocha trénujem"

Kým som zišiel až dole do dediny, stihol ma takto obísť hore, dole ešte dva razy. Je pekné, že si takto na bicykli trénuje svoju kondíciu, aj s vedrom na čerešne :)