TPnetopier

Kroky... moje kroky... aj keď sa v lese snažím chodiť ako ninja, či shaolin, vždy ich je počuť.

Štekajúceho psa a jeho pána...

Pána psa, ktorý mu hovorí poď sem... a zapol si ho na vodítko... (psíci mi vôbec nevadia)

Pána psa ako ma pre istotu ubezpečuje, že jeho psa sa báť nemusím, on neublíži... (nebojím sa ho, ale je pekné, že má o mňa takú starosť)

Vzdychy... nie moje...

Vzdychy sa blížia... nie, nie sú to vzdychy súlože, ale trocha sa to na ne podobá...

Aha, už aj vidím koho tie vzdychy sú... sú dvoch cyklistov...

Makaj ty kokot... povzbudzujúce slová jedného cyklistu druhému...

Kurva aj s čoklom... jeden z cyklistov sa zľakol psa na vodítku...

Konečne štebot vtákov... zastanem a vychutnávam si ho...

Počujem aj klopkanie ďatla na strom...

Motorová píla...

Streľba... nie je mi všetko jedno, aj keď si myslím, že viem kde sa to strieľa... nemalo by ma to zasiahnuť... Je to zrejme streľba na asfaltové holuby...

Chôdzu... tentokrát nie moju... Zdá sa, že ich bude viac...

Dobrý deň... zdravíme sa ...

Šum lístia...

A znova štebot vtákov...

Húkanie sanitky... to značí, že môj lesný okruh sa končí a ja vchádzam do dediny...