TPnetopier

Internet, mobilné telefóny, virtuálne priateľstvá a pod.

Pamätám sa na svoje prvé pripojenie na internet, bolo to dávno pradávno, sa mi zdá, že som mal vtedy asi tak 17 až 18 rokov. Bolo to cez akýsi čudný modem a bolo to prekliate pomalé, ale užíval som si to :).

Pamätám si na svoje prvé virtuálne priateľstvo s jednou dievčinou z Malajzie, s ktorou som si neskôr aj telefonoval a písal listy.

Pamätám sa aj na svoj prvý mobil, tiež to bolo asi tak pred desiatimi rokmi a kupoval som ho na inzerát od nejakých priekupníkov za 5000 Sk. Bol to nejaký, už vtedy starý Sony Ericsson. Neskôr, asi tak o pol roka som už bol väčší čávo. To som si vtedy kúpil, na tú dobu celkom dobrý telefón. Bol jednoriadkový, volal sa Phillips Diga a bol prekliate malý, mal asi tak 15 až 20 cm. Vtedy ma stál okolo 10 000 Sk.

Pamätám si keď ešte nebol internet a neboli ani mobilné telefóny a ani virtuálni priatelia. Vtedy som čakával doma pri pevnej linke na to, kedy mi zavolá kamarát a dohodneme sa, že kedy sa stretneme, čo budeme robiť a pod. Viac sa chodilo von, viac sa "naozaj hralo"... Keď sa teraz za tým obzriem späť, bolo to také zvláštne a zároveň také pekné. No dnešné deti už nezažijú to, čo sme zažívali my bez takýchto vecičiek.

Dnes už majú mobilné telefóny aj školáci z prvého stupňa ZŠ. Ovládajú prácu s počítačom niekedy lepšie ako my...Už nechodia toľko von a nehrajú sa na ihriskách či v prírode ako kedysi my. Teraz si sadnú za comp a poď ho mastiť pc hry...

Sranda ako tá doba pokročila...a všetko je akési oveľa rýchlejšie.