TPnetopier

Odohralo sa to v malej dedinke na Orave, kde som bol na liečení od drog resp. v resocializačnom zariadení.


Bol krásny letný deň a tí čo mali nárok na vychádzku to aj využili. Do Bobrova prišli kolotoče, lebo mali tzv. hody. Tak sme sa tam hneď vybrali. Teda ja a ešte jeden kolega z resocu. Ostatní išli na priehradu, ale nakoniec prišli na kolotoče v pravý čas, aby nám dvom potvrdili to čo sme si vymysleli.

Najprv sme boli veľmi prekvapení, že tam prišli spolu dva kolotoče a jedna strelnica. Hneď sme sa domorodých dievčat (mimochodom tam pripadá na jedného chalana asi päť dievčat) opýtali či ešte nejaké kolotoče prídu a oni, že nie, takto to majú každý rok. Pozreli sme sa na seba a už sme vedeli, že tu budeme musieť niečo vymyslieť. A aj sme vymysleli.

Začali sme o sebe tvrdiť, že sme chalani z hudobno tanečnej skupiny a ak nás chcú vidieť ako spievame a tancujeme, tak nech počkajú pred strelnicou 30 minút, budeme tu mať vystúpenie a práve sa ideme prezliecť do šatne do svojich kostýmov. Takto sme to oznámili asi desiatim až pätnástim dievčatám, nie naraz, ale postupne,
lebo sme vedeli, že niektoré nevydržia čakať na vystúpenie. A to sme potrebovali.

Po hodine sme postretávali tie dievčatá čo odišli a vrátili sa. Hneď sme sa ich pýtali, či nás videli tancovať a spievať, že pred chvíľou sme skončili. Ony... nie, ale chceli... len museli ísť preč. Potom sme si ešte vymysleli, že práve hľadáme dievčatá do našej skupiny, či by nemali záujem. Toto nám už neverili, ale vtom sa objavili ostatní chalani z resocu a bol tam aj jeden starší päťdesiatnik alkoholik, ktorý sa tam tiež liečil a toho sme hneď zatiahli do našej hry. Hneď sa chytil a začal tým dievčatám tvrdiť... on je náš manager a že naozaj hľadáme dievčatá do skupiny a zmluvy má v aute.

Celé sme to ukončili asi tak, nech si to všetko rozmyslia a ak teda budú mať záujem, tak sa tu stretneme na ďalší deň. Mi odchádzame spolu s kolotočármi a budú si môcť pozrieť, poprípade už aj podpísať zmluvu. No a na ďalší deň sme už vychádzku nemohli mať, tak nám bolo úplne jedno to, čo sme im všetko narozprávali, ale zároveň nám bolo aj ľúto, že neuvidíme či tam tie dievčatá na druhý deň prídu. Čo už, také sme mali pravidlá v resoce a aj sme ich dodržiavali.
Vychádzku sme mohli mať maximálne 2x do týždňa a aj to sme sa museli vrátiť naspäť do 18:00 hod.