TPnetopier

Príbeh sa odohráva v Oravskej dedinke Bobrov, kde som žil pol roka.


Jeden z ďalších zážitkov z resocializačného zariadenia.

Bol krásny letný deň a náš pán riaditeľ sa rozhodol, že všetci pôjdeme poobede na vychádzku k Oravskej priehrade (zo strany Bobrovskej) a budeme si tam večer aj opekať. Súhlasili sme, lebo to bola pre nás príjemná zmena.

Náš pán riaditeľ zobral aj svoje dva člny, jeden gumený s veslami a druhý laminátový s takým motorom na autobatériu. Hneď ako sme prišli na našu pláž, tak sme sa v prvom rade samozrejme vybalili a potom sme sa s jedným kamarátom Radom chopili gumeného člna, nafúkali sme si ho, šup doň a už sme boli na vode a veslovali sme smerom na Slanický ostrov, čo je v strede Oravskej priehrady.

Ako sme tam tak veslovali, tak sme si s Radom všimli, že nám nejako začína trocha mäknúť náš gumený čln. No ale nevenovali sme tomu až takú pozornosť, lebo nás zaujali veľké búrkové mraky, čo sa začali blížiť smerom k nám. Neodradilo nás to od nášho cieľa dostať sa na ostrov. Stále sme si hovorili, že to stihneme, že to sem nemôže predsa tak rýchlo prísť.

No akonáhle sme odparkovali čln a vystúpili na zem, tak v tom začalo pršať. Teraz sme sa nevedeli rozhodnúť čo budeme robiť. Či sa hneď začneme vracať, alebo máme ostať na ostrove a prečkať tam tú búrku, lebo sme si všimli, že náš čln už dosť silno fučal. No kým sme sa rozhodli, tak búrka už bola tu aj s neskutočným lejakom. A tak sme sa teda rozhodli prečkať na ostrove. Zrazu sa aj dosť ochladilo a my sme mali iba plavky a každý z nás mal so sebou krabičku cigariet (vtedy som ešte fajčil), ale už aj tie boli trocha zvlhnuté.

Schovali sme sa tam pod taký oblúk, aby na nás nepršalo a krátili sme si chvíle čakania fajčením. Slovne sme rozoberali náš fučiaci čln, ktorý sa stále vyprázdňoval, že ako sa teraz dostaneme naspäť, ak tá búrka neskončí skôr ako nám celý vyfučí. Búrka asi po pol hodine prestala a my sme sa rýchlo vydali na cestu späť. Čln nám po ceste vyfučal až tak, že bočné steny člnu boli už skoro prázdne a nás na vode držal iba spodok člnu. Už sme si aj robili z toho srandu, že stroskotáme niekde uprostred priehrady a budeme musieť doplávať. Nakoniec všetko dobre dopadlo a doplavili sme sa na breh už len na tej spodnej časti člna. Na brehu nás privítali naši a hneď si z nás začali robiť srandu. Ale my obaja sme boli radi, že naša plavba dopadla takto a mali sme zasa o jeden zážitok viac.