TPnetopier

Nuže je to sranda, ale je to tak, teda lepšie povedané keď sa to stalo prvý krát, tak sme to brali ako srandu. Keď sa to stalo druhý krát, tiež sme sa tomu ešte zasmiali, no domov sme šli inakade. Keď sa to stalo tretí krát, to sme šli už tou cestou domov "inakade", tak už nás to prestáva baviť, už to až taká sranda nie je...

O čo ide? Ako je už v nadpise naznačené, ide o diviaky. V poslednom čase sme sa boli večer okolo cca 19:45 až do 21:20 (dobré časy, že jo :)) prechádzať tu u nás nad dzedzinu, kde sa dá sledovať z výšky okolie a aj západ slnka... Prvý krát, keď sme tento týžden šli, sme zrazu začuli, že "kroch kroch!!", tak nám obom prešiel rýchlo mráz po chrbte a ja som sa ešte stihol pozrieť, že kde to asi krochká. Bolo to cca 10 metrov od nás a bolo ich tam 8 kúskov. Jeden sa mi zadíval do očí a potom sa celé stádo pustilo do behu, naštastie nie k nám, ale na opačnú stranu... My sme sa tiež pustili do behu a prisahám, že sme mali od strachu rite, jak keď mravec päty zrazí! Kurňa to bolo adrenalínu, i nastala po tomto zážitku medzi nami šumná vrava a smiech ...

Druhý krát sme si tiež vyšli v tom istom čase na to isté miesto... Rád chodím po tých istých miestach, pretože už to tam poznám a nemusím vnímať naraz veľa vecí, ktoré by som tam vnímal, keby som tam bol prvý krát. Takto môžem vnímať aj úplné maličkosti... A zrazu sa z krovia ozvalo kroch, krooooch!!! Rýchlo otočím hlavu a bol tam, tak sme zujúkli a ušiel. My tiež :)... Domov sme tade nešli, šli sme obkľukou.

Tretí krát, už vyzbrojený kameňmi, ktorými sme o seba búchali a vytvárali hluk, sme sa vybrali znova na to isté miesto... Nikde nič, ale aj tak sme si povedali, že domov pôjdeme obkľukou, lebo je tam najmenšia pravdepodobnosť toho, že by sme tam nejakého diviaka mohli stretnúť. No i tak sme pre istotu hlasnou vravou a búchajúc kameňmi o seba vytvárali hluk... Keď tu zrazu, bez varovania, bez použitia kroch, kroch!! to len zrazu napravo zašušťalo a cca 5 metrov od nás prebehol cez cestičku diviak, ktorý sa zasunul na druhú stranu cesty. Tam zrejme v behu pokračoval, ale to my nevieme, lebo my sme zobrali nohy na plecia a utekali ozlom krky preč.(aj keď toto je fyzicky nemožné :))

A tu je ešte pár fotiek, zapadajúceho slniečka :)