TPnetopier

Vždy som toto mal rád, keď som sa odniekiaľ vracal po nejakom čase.
Opäť spať vo svojej posteli.
Keď spíte niekoľko nocí v "cudzej" a vrátite sa späť domov, do tej svojej. Je to taký zvláštny, príjemný pocit spať zasa v nej, mať svoj vankúš pod hlavou na ktorý som zvyknutý.

V hoteloch sa vyspať dá, ale nie je to ono... Posteľ je väčšinou krátka a ešte k tomu hore aj dole ohraničená "čelom" a ja si neviem ani poriadne vystrieť nohy, niežeby som ich mal ako Sklenaříková, ale ... Vankúš mi vôbec nepasuje pod hlavu a ja s ním potom bojujem celú noc, aby som si ho ako tak zmačkal do nejakého tvaru, ktorý je aspoň trolinka podobný tomu môjmu, tomu doma... Ráno sa budím unavený, nevyspatý...

Vždy sa teším na návrat domov, na moju posteľ s mojim vankúšom, lebo viem, že tam si najlepšie oddýchnem.