TPnetopier

Ste niekde ďaleko od domova a zrazu stretnete osobu ktorej sa snažíte tam doma, vo vašom okolí vyhýbať. To nasere...Tomu sa hovorí, že svet je malý.

Ďalšie momentky budú v rámci jazdy autom...bo ja ním veľmi veľa cestujem.

Šiniem si to po úplne prázdnej ceste, nikde nikto, keď tu zrazu v tom momente, v tej sekunde sa z bočnej cesty predo mňa šupne v 30km/h stará Tatra, či nejaká Avia... Proste nemohla ísť až o nejakú sekundu neskôr, musela ísť práve vtedy keď ja.

Alebo táto momentka sa mi naozaj veľmi páči. Snáď sa mi ju podarí dobre vysvetliť.
Keď idem nejakou dedinou, kde je samozrejme znížená rýchlosť...vtedy mám čas sa trocha aj kochať okolím...tak sa mi veľmi často stáva, že pri tej pomalej jazde cez tú dedinku pozerám aj na ľudí čo tam buď len tak postávajú, alebo čakajú na bus...a v tom momente, keď okolo nich prechádzam, tak sa zahľadím na nejakého človeka a on sa v tom malinkom kraťunkom momentíku čo okolo neho idem, zahľadí na mňa. Oči sa nám stretnú na veľmi krátky čas. Toto mám naozaj veľmi rád, je to zvláštne.

Ďalší moment z auta...zasa fičím po cestách necestách a zrazu, práve v tom momente prebehne cez cestu nerozhodná mačka, pes či iná zver čo toto rada robí. Raz sa mi dokonca stalo, že na diaľnici smerom od Piešťaň do Bratislavy, sa tam zrazu v ľavom rýchlejšom pruhu ocitla rodinka husí, či kačiek...neviem presne čo to bolo, no bolo to tam...aj v dopravnom servise to neskôr hlásili.

Kvôli tejto nasledujúcej momenke som cestoval 5 a pol hodiny z Prešova do Bratislavy. Po ceste som ešte vyzdvihol aj sesternicu v Lučenci, ktorá tiež išla do BA na návštevu k nejakej kamoške. Zaparkoval som a šiel som jej pomôcť odniesť batožinu.  V tom momente, kde sa vzala, tam sa vzala, stála predo mnou nejaká babička s 2L fľašou minerálky v ruke a prosila ma o pomoc. Mladý muž prosím Vás mohli by ste mi pomôcť otvoriť tú fľašu?...povedal som, že ano a otvoril jej ju...

Je to podľa mňa veľmi zaujímave stretnúť sa s takýmito zlomkami, momentkami života...